Obaja pochádzame z dediny a bývanie v byte je naša "prestupná stanica".
Pred dvomi rokmi sa nám podarilo kúpiť si pozemok o veľkosti cca 2000 m2. Nevedeli sme sa dočkať, kedy konečne bude náš. Kúpa prebehla rýchlo, horšie to už bolo na Katastri nehnuteľností, no i tak sme sa stali hrdými držiteľmi veľkej záhrady. Už sme videli náš domček uprostred nej, voliéry s papagájmi, veľa kvetín, zelená trávička...
Tento rok sme si vybrali projekt domu, vybavili hypotekárny úver a začali vybavovať stavebné povolenie. Nekonečný zoznam papierov od všetkých možných úradov bol aj na mňa veľa, ale prišla vytúžená chvíľa, kedy sme konečne dostali pozvánku na stavebné konanie. Všetky dokumenty boli v poriadku, keby náš "obsused" neprišiel s pripomienkou, že máme zle vymeraný pozemok... No i proti tomu sme boli "vybavení" - kópia z katastrálnej mapy a list vlastníctva nezameniteľne potvrdzovala našu pravdu. Nuž, ale pán sused vybral papiere z roku "tisícdeväťstopäťsto" a oháňal sa ústnou dohodou bývalých vlastníkov. Vlastne ani neviem, ako ho presvedčili o tom, že nemá pravdu a my sme šťastní čakali, kedy konečne príde ten vytúžený papier. Prišiel... ale o tom, že nám vydanie stavebného povolenia zastavujú. Naša suseda, obyvateľka Bratislavy, ktorá chodí na svoju záhradu dvakrát do roka, sa ohradila a "vďaka" nej sme čakali dlhých šesťdesiat dní na to, aby ona dokázala svoju pravdu. Nedokázala. Stavebné povolenie je na ceste k nám, ale trpký pocit sklamania zostal. Dúfam, že tá dotyčná pani je zo seba spokojná... Spokojná z toho, že nám pokazila chuť niečo vôbec robiť. Ktovie, čo si vymyslí nabudúce...
